Návrat na Repertoár.
Návrat na Nepravidelný priestor.
Strana 1, 2, 3, 4

            Jednoznačne najväčší prízvuk je teda na herečkách, ktoré sa celý čas pohybujú v uzavretom priestore, a bez väčšej pomoci scény či rekvizít musia zaplniť priestor po takmer absentujúcich scénických zložkách. Mirka Pavlíková, ktorá pôsobí ako bábkoherečka, v inscenácii predstavuje mladú ženu s veľkými túžbami, ktoré ale zostávajú nenaplnené. V neustálom víre hádok je jej prejav hysterický, dynamicky sa pohybuje po celom javisku a využíva výrazné gestá. Jej repliky sú často ironické a parodizujúce, teda jej herectvo miestami hraničí s groteskou, kedy je jej telo v područí kŕču napodobňovania nenávideného (no zároveň milovaného) partnera. Bábkarský pôvod herečky je tu veľmi citeľný, ako v pozitívnom, tak aj v negatívnom zmysle. Pohybuje sa s nadsázkou a do svojej postavy vnáša sugestívny umelecký rozmer, vlastný charakteru bábkového divadla. No jej hlasový prejav je až príliš zdeformovaný, miestami pripomína infantilný afekt (ktorý si herečka tiež pravdepodobne priniesla z bábkového divadla), čo mierne narúša celkový kontext hry.

            Obsadenie druhej postavy ženskou herečkou – Bárou Kocmánkovou, sa ukázalo ako veľmi vhodné. Okrem postavy partnera vystupuje v úlohe otca a aj matky. Bára a Mirka sú tu vo výraznom a veľmi plodnom kontraste. Predovšetkým je to českým pôvodom Báry, teda na scéne sa mieša slovenčina s češtinou. Mirka ako ženský element so všetkými svojimi hystériami a nekonečnou nespokojnosťou sa veľmi dobre dopĺňa s flegmatickou Bárou, ktorá je symbolom mužskej pokojnosti, ale aj ťažkopádnosti. Jej herectvo je teda omnoho umiernenejšie ako Mirkine, neporovnateľne menej sa pohybuje v priestore, no treba povedať, že aj omnoho neistejšie.