Návrat na Repertoár.
Návrat na Nepravidelný priestor.
Strana
1,
2,
3,
4
Jednoznačne najväčší prízvuk je teda na herečkách, ktoré sa celý čas pohybujú v
uzavretom priestore, a bez väčšej pomoci scény či rekvizít musia zaplniť priestor
po takmer absentujúcich scénických zložkách. Mirka Pavlíková, ktorá pôsobí ako bábkoherečka,
v inscenácii predstavuje mladú ženu s veľkými túžbami, ktoré ale zostávajú nenaplnené.
V neustálom víre hádok je jej prejav hysterický, dynamicky sa pohybuje po celom
javisku a využíva výrazné gestá. Jej repliky sú často ironické a parodizujúce, teda
jej herectvo miestami hraničí s groteskou, kedy je jej telo v područí kŕču napodobňovania
nenávideného (no zároveň milovaného) partnera. Bábkarský pôvod herečky je tu veľmi
citeľný, ako v pozitívnom, tak aj v negatívnom zmysle. Pohybuje sa s nadsázkou a
do svojej postavy vnáša sugestívny umelecký rozmer, vlastný charakteru bábkového
divadla. No jej hlasový prejav je až príliš zdeformovaný, miestami pripomína infantilný
afekt (ktorý si herečka tiež pravdepodobne priniesla z bábkového divadla), čo mierne
narúša celkový kontext hry.
Obsadenie druhej postavy ženskou
herečkou – Bárou Kocmánkovou, sa ukázalo ako veľmi vhodné. Okrem postavy partnera
vystupuje v úlohe otca a aj matky. Bára a Mirka sú tu vo výraznom a veľmi plodnom
kontraste. Predovšetkým je to českým pôvodom Báry, teda na scéne sa mieša slovenčina
s češtinou. Mirka ako ženský element so všetkými svojimi hystériami a nekonečnou
nespokojnosťou sa veľmi dobre dopĺňa s flegmatickou Bárou, ktorá je symbolom mužskej
pokojnosti, ale aj ťažkopádnosti. Jej herectvo je teda omnoho umiernenejšie ako
Mirkine, neporovnateľne menej sa pohybuje v priestore, no treba povedať, že aj omnoho
neistejšie.