Návrat na Stodolní Scénu.
Strana 1, 2

   Milí naši priaznivci,

ide zima a Stodolní scéna (zatiaľ) neumožňuje prevádzku v chladnom počasí a preto nastal čas na chvíľku sa s ňou rozlúčiť. Samozrejme Divadlo oProti hrá ďalej, iba teraz nebudeme chvíľu hrať doma - na Stodolní scéne. Veľmi by sme vám chceli poďakovať za krásnu prvú sezónu . Poďakovať aspoň týmto spôsobom všetkým tvorcom, ktorí vskutku nezištne priniesli na naše javisko nové svety a umožnili ľuďom nielen sa zabávať, ale aj o veciach a javoch okolo seba, premýšľať. A to je predsa prvým krokom ku zmene, k tej tak často spomínanej, ale žiaľ často abstraktnej a vzdialenej "kultivácii". Všetci, ktorí sme boli súčasťou prvej sezóny Stodolní scény, a teda umelci, organizátori a hlavne diváci, vieme, že tentokrát kultúra bola naozaj tu, prítomná, skutočná, ozajstná a zmysluplná.

   Ďakujeme hercom Divadla oProti za otvorenie Stodolní scény premiérou autorskej hry ...a za dvere!!! aj za ďalších päť jedinečných predstavení tejto hry nielen o škole, Vladovi Burjanovi za tuning scenáru, Davídkovi za plagát k hre a Zuze Malcovej za scénografiu a grafickú tvár Stodolní scény, ďakujeme Řádu červených nosů za vtiahnutie detí do tajomstiev psičkovských a mačičkovských a ďakujeme Davidu a Ivanu Vackemu, Barbore Vackovej, ako i celej agenture Pierrot z Hradišťa, za inšpirovanie schopnosťou jednej poštárky nepoddať sa trápeniam a vedieť sa vždy usmiať na nové zajtrajšky. Ďakujeme mnoho krát nedivadelným tvorcom, Renému Slezákoví, ktorého fotografie dokazujú, že aj obyčajné veci môžu byť krásne, kapele White Cube za krst pódia naozaj skvelou živou hudbou (bol to ozaj sviatok), Adamovi Vitovskému za jeho improvizácie a schopnost humanizovať stroj - juke box, Erikovi Evjákovi za nielen vtipné básne a ich tvorivé podanie, ale najmä za trpezlivosť pri vpustení si všetkých týchto umelcov do stodoly.